Niektoré deti sa v škôlke adaptujú rýchlo, iným to trvá dlhšie.
Ak však ranné slzičky a neistota pretrvávajú, môže im pomôcť malý kúsok vnímavosti – a Vnímajkovia.
Začiatok škôlky býva plný očakávaní… ale aj sĺz.
Deti prichádzajú do kolektívu, učia sa nové pravidlá, spoznávajú nové prostredie, nových ľudí a najmä čelia odlúčeniu od rodičov. Na jednej strane je dieťa, ktoré nevie presne pochopiť, prečo ho rodič nechal v neznámom prostredí. Na druhej strane je rodič, ktorý neraz odchádza so slzami v očiach. A niekedy si spolu poplačú aj pani učiteľky.
Niektoré to zvládnu rýchlo, iným to trvá týždne, až mesiace. Neporovnávajme ich – adaptácia nie sú preteky. Niektoré si už našli svoju obľúbenú hračku, kamarátov a zvykajú si na nový režim. Niektoré zas smutne pozerajú cez okno, nechcú spolupracovať, sú ustráchané, uzavreté alebo pokračujú v rannom plači.
Adaptačný proces v materskej škole je veľká zmena a je náročný nielen pre deti, ale aj pre rodičov a pedagógov.
S Vnímajkami môžeme tento proces uľahčiť.
Ako môžu pomôcť Vnímajkovia?
Vnímajkovia sú tu práve pre takéto momenty. Príbehy Tmejky, Chejka, Boľka, Svojka, Inky aj Veselky v knihe Vnímajkovia končia tým, ako prichádzajú do škôlky a ako zvládnu túto veľkú výzvu.
Sú to malí hrdinovia, ktorí nevyhrávajú nad zlom, ale nad strachom, smútkom, neistotou či nepochopením.
Deti sa v nich nájdu. Vidia, že aj niekto iní môže prežívať podobné pocity. Že nemusia byť dokonalí a že spolu sa to dá zvládnuť a znovu sa „Usmiať na svet.“ (Možno aj s našou vnímajkovksou hymnou – pesničkou „Usmej sa na svet“ 🙂 Každý z Vnímajkov je iný – a práve preto je medzi nimi miesto pre každého.
Vnímajkovia v adaptácii:
✅ Pomáhajú odstraňovať bariéry a priblížiť sa k dieťaťu
✅ Umožňujú deťom rozprávať cez príbeh
✅ Otvárajú tému výnimočnosti
✅ Pomáhajú pochopiť – že aj „nechcem tu byť“ má svoj dôvod
✅Pomáhajú prijať a zvládnuť náročné situácie
✅ Podporujú bezpečnú atmosféru a prijatie v kolektíve
A čo Ksichtíkovia?
Malé loptičky s veľkou silou.
Emočné loptičky – Ksichtíkovia – sú obľúbenou pomôckou, ktorú deti rady držia, stláčajú, kotúľajú, pohadzujú ale najmä… pomáhajú deťom vyjadriť emócie oveľa jednoduchšie. Tak, ako by ich nedokázali vyjadriť sami.
Skúsenosť z praxe:
„Mali sme v triede jedno dievčatko. Veľmi nechcela chodiť do škôlky, plakávala a chcela ísť domov. Preto som použila Veselku a aj veselého Ksichtíka – a každé ráno sme ju očakávali.
S Veselkou som jej vysvetlila, že sa budeme hrať hru na radosť. Že v škôlke to zvládne.
Budeme sa spolu hrať a Ksichtík sa bude na ňu usmievať a pošlú jej kúsok svojho šťastia. Pracovali sme s Vnímajkami a postupne, myslím, že asi to trvalo týždeň a pár dní, si zvykla tak, že už nemala ráno problém prísť bez plaču.“
Ksichtíkov zase využívajú v tejto škôlke ako ranný rituál:
„Pri príchode si každé dieťa vyberie Ksichtíka podľa toho, ako sa cíti, a potom si do tabuľky dokreslí túto svoju emóciu. Máme predpripravené tabuľky – sú tam okienka s kruhmi a deti dokreslia len oči a ústa. V priebehu dňa sa k tomu vrátime a prehodnotíme, či sa tá emócia zmenila alebo nie. Potom sa o tom v krátkosti porozprávame.“
— učiteľka, Trnavský kraj, mestská MŠ, 45 rokov
Vnímajkovia a Ksichtíkovia sú tu pre vás
V škôlke, v triede, aj doma.
Ak sa vám ešte stále každé ráno sťahuje hrdlo, nezabudnite – nie ste v tom sami.
A vaše dieťa? Je práve teraz hrdinom svojho prvého veľkého príbehu.
Chcete cez Vnímajkov a Ksichtíkov pomôcť aj vo vašej triede?
